From Wiki Kotavafa Xadola

Rekluexo: CarloGoldoni

Carlo Goldoni

Carlo Goldoni
(1707-1793)
Italiavaf wenhaxik

Ba 25/02/1707 koe San Tomà koe Venezia? Carlo Goldoni koblir. Inafa gadikyefa yasa tir xantafa male Modena. Carlo, odiakik ton diliodafi is daavafi rali, va griva tori belira va pizasutesikeem dir, ton pilkovafa abdualbara va Cicognini. Monion tison lerddaf, va buskama (Burattini) tori dotcura inaf beliks yo gan in asbelid.

Bak 1719 va Jesus veemafa reila koe Perugia. Radimi vayarafa barda, dene Domenico veemxo koe Rimini va trakuropa kosmar. Arti tolda, kan tiv ke lospa dem wenhusik se, ta da lapir ta dimtrasira va gadikya ko Chioggia div reila otcer.

Goldoni va tavera se va rokopa koe Pavia kotla tcker. Vexe, kire suteyes va "Il Colosso", va kleca kev ayikyeem ke Pavia, bak 1725 div reila zo aloyar. Ko Chioggia va yasa kazokever.

Bak 1728, ko gomilafo yolkaxo ke Chioggia in zo koflir, aze wetce ikayolkik ko Feltre artpir. Batlize pu saneg va intafa taneafa wenhaxa se Goldoni atoer. Radimi awalkera ke gadikye (1731), rokopagelfayan, koe Venezia toz taver. Inafa bokara me ve tiyid fakafa. Bal bat kliwaf medjumes bartiv yo, in tolon bruxanarir. Ba 22/08/1736 koe Genova? va Nicoletta Connio, va nasbeikya ke tegivsutesik, kurer.

Koe Verona, pu Giuseppe Imer ke San Samuele wenha ke Venezia sutesik zo atoer. Battan puon drager da in vanpir tel ersklaf "ezlopik". Tir inafa likena katcta novesa va ageltiluevafa is merorujana kubla. "Belisario" (1734) tir inafa taneafa kakevenhera do saneg, ise seotayan xult, tori pizusik in, vanpir larbudara. Goldoni bam vanpir kaikestus sutesik, riwe warzes va 22O wenhaxa bal le 20 tanda.

Bak 1747, koe Livorno in kakever va Girolamo Medebach, va gadesik va sistu ke San Angelo wenha koe Venezia, dan puon va balemdafi zubi firvir.

Pizusik va italiavafa buska djufabdur, ta da bata do tela ke francafa XVII-eafa decemda turodolunhewer. Bak 1750 koe Il Teatro Comico va nelkoteem ke inafa fabdura konedir. Carlo Goldoni kan "italiafe Molière" toriyoltanon, taneon tison sagaf gu prostewa, abicabicon di kiewaskir va ikarundara va reorwenhaxa se kan tozatenon suteyena wenhaxa yo, tiolteson va xatcasiki se ke wenhusik ise bunheson va ageltilufa "andabuska" yo. Inaf grabomap se : "La Locanderia" (1753) is "Il Campiello" (1756) is "La Villegiatura" (1761) is "Le baruffe chiozzotte" (1762) dayked moe geltrilueva ke debala yo is seltafa lingera ; va wenhaxa se ke Marivaux batinde vektad.

Carlo Gozzi biptik, suterotik is cuynik, va Goldoni kan "bruxalamesik" ik sutesik va "ezlafa yoromaca isu kwestaca" askiper. Zidapaf biptik kan klecaf is kotviele jortus bunheks yo va in aorar, vlapon malhopason va "fabduyuna" buska ise pu in kevuson va Commedia dell’Arte. Bam elodesa geja tori avaporilu is prostewawenha tozuwer.

Goldoni, nodrafi is cuesi golde bata rondapara, envar da naler va ganera ke Paris ta bristura va zvakkirafe Comédie-Italienne. Bak 1762, moi "Una delle ultime sere di carnevale" buska va intaf saneg bulur. Ko Franca va int divblir aze dene Comédie-Italienne toldon zavzar aze va rundak wetce italiavatavesik vanmiae aboyikeem ke Louis XV seotar. Goldoni trenar da suter, vexe francavon, ise warzer va gavefa kiewatcakirafa wenhaxa, va "Le Bourru bienfaisant" (1771). Ko Versailles bak 1776 ezlik tolon zo rozar ta da pu berikyeem ke Louis XVI italiavataver.

Mali 1784 kali 1787 anhustsandaf suterotik, riwe wiiskaf is fereon akolaf, va intafo "Namio" bunher. Ton baroya karba do froyaks pu Louis XVI is abduekrent lize inafu kagrupesilu tori Franca zo muxar namio ve zo piskuyur.

Bak 1792, Mwasa Maga va vilara va koti aboyikafi turwi kexir. Goldoni, akolafi, tuvuranawer. Tel wawaf pizusik koe Paris ba 06/02/1793 mulufter.

Ara ava se



Versión española Carlo Goldoni





Nederlandse versie Carlo Goldoni


Versão portuguesa Carlo Goldoni


Bobaloli lingála Carlo Goldoni


Türkçe Carlo Goldoni


Версия на русском языке Carlo Goldoni



Carlo Goldoni (1707-1793)
Carlo Goldoni

Suterot se ke Carlo Goldoni


  • Belisario (1734)
  • Manolo (1739)
  • Il mercante fallito o sia La bancarotta (1741)
  • La donna di garbo (1743)
  • La contessina (1743)
  • Il servitore di due padroni (1745)
  • La vedova scaltra (1748)
  • La putta onorata (1748)
  • La buona moglie (1748)
  • L'Arcadia in Brenta (1749)
  • La famiglia dell'antiquario (1750)
  • L'erede fortunata (1750)
  • La bottega del caffè (1750)
  • Il bugiardo (1751)
  • La finta ammalata (1751)
  • L'avventuriere onorato (1751)
  • I pettegolezzi delle donne (1751)
  • La moglie saggia (1752)
  • Le donne gelose (1752)
  • La serva amorosa (1752)
  • Le femmine puntigliose (1752)
  • La Locandéria (1753)
  • Le donne curiose (1753)
  • Il filosofo di campagna (1754)
  • Le massere (1755)
  • Il Campiello (1756)
  • Il mercato di Malmantile (1757)
  • Gli innamorati (1759)
  • L'impresario delle Smirne (1759)
  • I Rusteghi (1760)
  • Il curioso accidente (1760)
  • La casa nova (1760)
  • La buona fugliuola (1760)
  • La buona madre (1761)
  • Le smanie per la villeggiatura (1761)
  • Le avventure della villeggiatura (1761)
  • Il ritorno dalla villeggiatura (1761)
  • Il sior Todero brontolon (1762)
  • Le baruffe chiozzotte (1762)
  • Una delle ultime sere di carnevale (1762).
  • Les Aventures de Camille et d'Arlequin (1763) - francavon
  • La jalousie d'Arlequin (1763)
  • Les inquiétudes de Camille (1763) - francavon
  • Gli amori di Zelinda e Lindoro (1764)
  • Il Ventaglio (1764)
  • Le Bourru bienfaisant (1771) - francavon
  • L'Avare fastueux (1776) - francavon
  • Les Mémoires(1787) – Namiofrancavon


Xadolaki se



Calou, l’Ivre de lecture : Goldoni

Bat teliz tir nuyaf kalkotavaks mal francavaxa ke Calou, l’Ivre de lecture, do inafa neciafa rictara (P. Arguedas)

Trouvé depuis http://www.kotava.be/xadola/pmwiki.php?n=Rekluexo.CarloGoldoni
Dernière modification de Page le 04/07/2006 23:15